Rusko vs Ukrajina 10

Tohle je válka, její dopad na civilisty, rodiny s malými dětmi, ...

Autorka je slovenská humanitárna pracovníčka, ktorá žije a pracuje v Kyjive.

1. část

Vždy keď prežívam ťažké obdobie, myslím si, že všetko zlé som už prežila a ťažšie to už byť nemôže.

Myslela som si to, keď sme pracovali na slovensko-ukrajinských hraniciach vo februári 2022, keď bolo v noci −12 stupňov, všetko zamŕzalo a ja som mala nočnú zmenu na priechode Vyšné Nemecké. Hovorila som si, že väčšia zima mi už nikdy nebude. Keď som potom po 24 hodinách bez spánku a celej noci prestátej s vojakmi a trasúcimi sa ľuďmi utekajúcimi z Ukrajiny prišla do nášho ubytovania v dedine Bežovce, u pána Ďuska a pani Martušky, jediné, po čom som túžila, bola teplá sprcha. Ale teplá voda sa minula a ja som si myslela, že ak niečo neprežijem, tak toto.

Myslela som si, že horšie už byť nemôže, aj v novembri 2024, keď môj priateľ odišiel na front a nechal ma samu, uplakanú v meste Rivne. Rusi vtedy intenzívne strieľali po miestnej elektrárni a z toho dôvodu sme až 16 hodín z dňa boli bez elektriny. Myslela som si, že odprevadiť svoju milovanú osobu na front, zostať úplne sama na takom zabudnutom mieste – s bombardovaním, v zime, s obrovským strachom o priateľa a ešte aj bez elektriny – musí byť najťažším momentom, aký kedy prežijem.

Potom som sa presťahovala do Kyjiva a znovu som si v neskorej jeseni či skorej zime 2025 myslela, že horšie to už nebude – elektrinu sme mali približne 10 hodín z dňa, Rusi neustále bombardovali Kyjiv a ja som si hovorila, že toto sa už nedá prekonať, ťažšie už byť nemôže. Nemám si ako navariť, ísť večer von so psom je ako prechádzka Blair Witchom, nemôžem sa osprchovať, lebo bojler nenahrieva vodu… No to som ešte netušila, čo nás čaká v januári 2026.

Vedeli sme, že bude zle. Na Ukrajinu sa rútili abnormálne mrazy, predpoveď ukazovala teploty až do −20 stupňov. Telegramové kanály varovali, že Rusko plánuje udrieť po elektrickej infraštruktúre na začiatku mrazov, pretože obnovovať energetiku v takých silných mrazoch je ešte náročnejšie. Rátali sme s tým, že nás čaká ďalšie obdobie s elektrinou na prídel podľa rozvrhu a časy, keď máme elektrinu, budú kratšie. No to, čo prišlo, naozaj nečakal nikto z nás.

Elektrinu v byte som mala naposledy pred piatimi dňami. Kúrenie nemám už týždeň. Na ulici je −19 stupňov, v byte + 5. Prvýkrát za desať rokov vidím svojho 40-kilového vlčiaka triasť sa.

9. januára, v prvý deň zásadných mrazov, Rusi zaútočili na Kyjiv všetkými typmi vzdušných zbraní – dronmi, riadenými strelami aj balistikou. Od jedenástej večer do štvrtej ráno neutíchali výbuchy. A všetky boli cielené na kyjivské elektrárne a teplárne.

3. část

Primátor Kyjiva Vitalij Kličko vyzýva už tretí deň obyvateľov, aby opustili mesto, ak majú takú možnosť, alebo si aspoň spravili zásoby jedla, vody a liekov. Jeho slová sú prijímané so špeciálne trpkou príchuťou. Kličkova administrácia je zo všetkých strán kritizovaná za to, že nepripravila kľúčovú infraštruktúru na ruské údery, obyvateľstvo na možnú krízu a mesto na to, čo prišlo. Či a ako sa dá pripraviť na to, že 16 balistických rakiet rozbombarduje elektráreň a tepláreň takmer do tla a následne ich celé pokryje ľad, naozaj neviem posúdiť.

Pred bombardovaním 9. januára sme sa chodili zohriať či tráviť čas, keď nemáme doma elektrinu, do nákupných centier, reštaurácií, barov. No aj tie sa pomaly jeden po druhom zatvárajú. Celý deň živiť priestory generátormi a vykurovať klimatizáciou je finančne veľmi náročné. A nájsť zákazníkov, ktorí sú ochotní posedávať pri 16 stupňoch, na ktoré sa podarí reštauráciu vykúriť, je takisto nereálne.

Situáciu nesmierne sťažujú aj neustále havarijné situácie, ktoré sa dejú po celom meste. Pre chýbajúcu horúcu vodu zamŕza vodovodné potrubie, ktoré potom praská a valí sa z neho voda. Radiátory v bytoch takisto. Dodávka elektriny je v takom zlom stave, že už dva týždne nemáme ani rozvrhy jej prídelu. Zapínajú ju a vypínajú bez akéhokoľvek varovania, nikdy netušíme, na ako dlho a kedy ju znovu vypnú. Niekedy na 5 minút, niekedy na hodinu. Niekedy o druhej v noci, niekedy o siedmej ráno. Niekedy počas toho, ako konečne periete, a všetka bielizeň vám zostane na ďalších 24 hodín zaseknutá v práčke. Niekedy počas toho, ako idete výťahom, a zostanete tam zaseknutí ďalších niekoľko hodín, kým vás služba vyslobodí.

Nikdy som si nemyslela, že sa budem tak tešiť na pracovnú cestu do prifrontových miest Sumskej a Charkivskej oblasti, aby som si tam oddýchla a zohriala sa. Už vo vlaku do Charkiva mi je hneď lepšie. Aj keď okolo lietajú drony, aspoň mi je konečne teplo. No návšteva vyslobodenej Balaklije v Charkivskej oblasti mi znovu ukazuje, že vždy môže byť horšie. Keď sa 72-ročnej Teťany pýtam, či má doma teplo, odpovedá mi: „Donečka (dcérenka – pozn. red.), ja nemám okná. Aké teplo?“ Okná jej vybilo pri výbuchu rakety v novembri.

Keď píšem tento text, Ukrajina očakáva ďalšie zásadné ochladenie. Teploty v noci budúceho týždňa majú v Kyjive dosiahnuť −24 stupňov. Viem, že opäť bude horšie. Ale bojím sa toho, čo ďalšie nás ešte čaká. Bojím sa o všetky pani Teťany a starších osamelých ľudí, ktorí majú mínusové teploty vo svojich bytoch, o matky s malými deťmi, ktoré nevedia prestať plakať od zimy, aj o ľudí so zdravotnými znevýhodneniami, ktorých možnosti zohriať sa sú výrazne obmedzené.

Konec.

Mám problém to číst, natož si to představit. Neskutečná hrůza a to jsou civilisti. Jak to musí vypadat na bojišti...? Opravdu, reálně, vůbec nemám takovou představivost a vlastně ani nechci.

Je mi smutno, je rok 2026, máme za sebou 1. a 2. světovou válku, válku v Jugoslávii a teď probihá válka na Ukrajině. Zlo, zlo, zlo.

City bokom, UA nahravali 2 posledne teple zimy, ale tato uz vysla rusakom a hrat na teplu zimu sa nedalo donekonecna.
Trosku sa divim, ze su tak zufalo nepripraveni, pretoze toto vsetko sa dalo predpokladat a urcite mohli byt pripraveni lepsie.
No holt su to furt povahou taki polorusi.
ALe prave ta povaha im snad umozni prezit a ak preziju tuto zimu oni tu vojnu nakoniec vyhraju.

Co když Ukrajina tu vojnu "vyhraje" co bude dál? Myslíš že tamní oligarchové prodají zlaté záchody a zahraniční rezidence a jachty a... a nad Ukrajinou se bude klenout duha přátelství a porozumění?
IMHO čím více hodí ručník do ringu, tím lépe pro Ukrajinu. A asi i pro nás. Tady nebude vítězů, budou jen poražení.

Nie po vojne zaplavi EU dost vela gangov a zbrani, ktore sa stratia pocas vojny.... ale na UA po vitazstve UA (rozumej ruska sa stiahne) zostane vyrazne viac ludi aj zbrani v pripade vitazstva ako prehry.
Navyse nebudeme mat za suseda rusaka, co nikto rozumny nechce.

Obnovovat UA po vojne je biznis na desatrocia pre celu EU, takze tam vidim aj velke pracovne prilezitosti pre europske firmy....pretoze hrat sa na humanistov akoze pomahame komu treba a on nam za to este plati, pripadne to plati niekto iny, to nam ide najlepsie v EU.
V opacnom pripade tam nikto nic staviat a budovat nepojde a rusak sam tam postavi nejaku tu zemlianku akurat tak.

Ale naco ti to vysvetlujem, kym donedavna som si myslel, ze si len pomyleny po otazka o pc zdarma z Alzy mam pocit, ze tvoj mindset je na hranici udrzatelnosti.

Flegu.
Co se týká Ukrajiny, názory jsou od toho aby se různily. A na můj názor a asi ani na tvůj se určitě nikdo ptát nebude.

Co se týká notebooků zadarmo, já jsem ani neuvažoval o tom, že bych si ho teď hned objednal, asi jsi nečetl pořádně můj dotaz.
Mne hned napadlo, že v tom bude nějaký zakopaný pes. Že by to bylo zadarmo pokud......
Jednou jsem se nechal nachytat ve Vídni na Mexikoplatzu kam tehdy naše cestovky dělaly zájezdy. Z jednoho qelbu po mně vystartovala slovensky mluvicí dívenka, že její firma dělá akci a že mi daruje tenhle šampón a tenhle pičifuk a tohle...zadarmo a když jsem toho měl plnou tašku tak dodala že tohle všechno bude moje když si koupím tenhle parfém. Bylo to před vánoci a ta cena se mi nezdála moc přemrštěná. A za tu cenu jsem byl poučený a když se mne někdo snažil nachytat na něco zadarmo, už jsem na to neskočil, tak mne napadlo co se týká těch NB zadarmo, kde ten zakopaný pes asi bude.
A NA TO JSEM SE PTAL, JESTLI UŽ S TÍM MÁ NĚKDO ZKUŠENOST.
Když jsme si chtěli koupit lepší auto než co jsme měli na doježdění, chtěli jsme na to věnovat asi 170kKč a obráželi jsme autobazary, tehdy byla taková situace že buď auto nabrat na vidle a odvézt do kovošrotu nebo že majitel čeká že za tu cenu si koupí nové auto a ještě mu zbude na benzín. Pak jsem jel kolem benzínové pumpy, tam nové auto s cedulí "Již od 163 kKč" Tušil jsem zakopaného psa, samozřejmě byl, bylo to jen s výýýýhodným financováním, ale za hotové se to vešlo do 200kKč. Už devatenáctý rok s ním jezdím a plná spokojenost. A že po mně kvůli tomu někdo vozí nos (Clio s batohem), to je jeho problém.

Asi tak a teď si jdu otevřít pivo.