Předmět Autor Datum
Jo Forth je prima a kdyz vychazel v Amaru, tak jsem si napsal vlastni verzi pro Z80. A nedavno se m…
gilhad 20.08.2021 04:27
gilhad
Použiteľnosť systému sa meria aplikáciami. Načo mi bude systém keď k tomu nebudú appky. A kto ich na…
Kilo.Viktor 20.08.2021 15:41
Kilo.Viktor
Nejake Apky se objevi nejdyl do tydne, zejmena na to, co bude nejvic potreba - evidence, kroniky, ma…
gilhad 20.08.2021 19:32
gilhad
Na ja neviem ako iní, ale na PMD sme programovali priamo v strojáku. Kde by sme na škole zohnali ASM…
Kilo.Viktor 20.08.2021 19:45
Kilo.Viktor
Tady mas vyhodu, ze zakladni veci uz mas hotove, pises v pricetnem prostredi a ihned se to preklada…
gilhad 20.08.2021 20:46
gilhad
Postkatastrofické dianie (ak by nastalo) sa bude sústreďovať hlavne na to ako si zaobsatrať čistú vo…
Kilo.Viktor 20.08.2021 21:06
Kilo.Viktor
To je sice oblibene klise, ale spousta programatoru, co znam (krome toho, ze ovladaji nekolik svetov…
gilhad 20.08.2021 23:07
gilhad
Poznáš princíp parného stroja? Nemyslím ten o ktorom sme sa učili, alebo ktorý je na wiki. Ukazuje s…
Kilo.Viktor 21.08.2021 07:11
Kilo.Viktor
Ne, ja znam jen ten obycejny, ktery se opravdu bezne pouzival. A taky neumim menit olovo na zlato sp…
gilhad 21.08.2021 14:17
gilhad
No v niektorých tých filmoch sú zaujímavé kúsky skrytej pravdy. Keď už teda spomínaš film "Cisaruv p…
Kilo.Viktor 21.08.2021 15:09
Kilo.Viktor
Tetra je z gréčtiny štyri a grammaton je písmeno,takze tetragrammaton je štvorpísmeno,čo plne zodpov…
audax mobile 22.08.2021 01:54
audax mobile
Zaujímavé, tak som ešte hebrejskú bibliu nečítal, že by som všetko ostatné zakryl okrem prvých písme…
Kilo.Viktor 22.08.2021 14:01
Kilo.Viktor
72 je pocet panen, co dostane terorista, kdyz se odpali uprostred davu, 144 je veletucet = tucet tuc…
gilhad 22.08.2021 14:13
gilhad
S tými kapesníčkami pozor! Afére pizzagate udáva pravú podstatu výbavy kapesníčkov. Inak aj s tým Le…
Kilo.Viktor 22.08.2021 14:56
Kilo.Viktor
https://www.stavba-profi.cz/2020/05/28/vady-nateru-drevenych-oken-a-jejich-priciny/ Protože k zaji…
gilhad 22.08.2021 19:42
gilhad
Ja by som sa tomu ani moc nečudoval ak by použil niečo čo by fungovalo na pricípe tlačiarne a farbu…
Kilo.Viktor 22.08.2021 20:12
Kilo.Viktor
No, nazyvat fixirku tiskarnou je hooodne volna interpretace toho pojmu :-D A k demiurgovi - no pise…
gilhad 22.08.2021 21:43
gilhad
To by som ťa chcel vidieť ako tú horu obrábaš dlátom... Tomu snáď ani ty sám neveríš, že to to tak u… poslední
Kilo.Viktor 22.08.2021 22:06
Kilo.Viktor
Mimochodem je zajimave, jak se vedle v "nosite ssebou nuz" lidi deli do dvou skupin a) proboha proc?…
gilhad 20.08.2021 23:26
gilhad
Každú vec je možné použiť dvoma spôsobmi (aj ten nôž) - na krásu, alebo - na spásu
Kilo.Viktor 21.08.2021 07:07
Kilo.Viktor
Ja ho pouzivam na docela normalni veci, jako krajeni a rezani :)
gilhad 21.08.2021 14:11
gilhad
Povedzte Kefalín, čo vy si predstavujete pod takými slovami "pád civilizace"? Někde jsem četl, že r…
Yarda 21.08.2021 12:11
Yarda

Jo Forth je prima a kdyz vychazel v Amaru, tak jsem si napsal vlastni verzi pro Z80.

A nedavno se mi zaclo styskat, tak jsem stahnul jonesforth a rozchodil ho na EE One (jo, staricky Atom) (problem 8 dam resi asi 38ms vcetne natazeni systemu a zkompilovani pulky slov - asi 100 ma vestavenou a dalsi 100 do zakladni knihovny uz psanou ve Forthu a nahravanou pri startu) a protoze jsem narazil na radu dotazu na x86_64 verzi, tak jsem si to preklopil i do ni a na Ryzen2 to chodi asi 4x rychleji (ale misto 16-bitovych cisel to pouziva samozrejme 64-bitova) ale ono tech par kilo se komplet vejde do cache a bezi to jen v jednom threadu, takze to zas tak nevynikne

Ted se chystam pustit do vlastni verze, protoze bych tam vrazil spoustu vychytavek, nektere veci resil zcela jinak (a pochopitelne lip), ale to uz by davno nebyl johnsonforth

A jako je to fakt docela jiny a zajimavy pristup k programovani a reseni problemu vubec - takze premyslim nad tim, jak tam zavest predkompilovane moduly a pouzit to v nekterych ulohach, kde by zprovna takovahle vychytavka mela velice dobry smysl. (kod je velmi kompaktni, protoze se preklada do bytekodu, jehoz interpreter ma par instrukci a a samotny bytekod jsou vlastne jen adresy bez vsech tech CALLu, RETurnu a sloziteho predavani parametru - to se resi primo jednoduchym zasobnikem, takze retezena volani se o to nemusi starat a jen to na nem nechaji (coz stoji hezkych kulatych 0 operaci), pridaji, ci zpracujou dle potreby - ja navic chci drzet vrsek zasobniku v registru, takze spousta operaci na ten zasobnik ani nebude muset sahat, nebo aspon podstatne min)

Použiteľnosť systému sa meria aplikáciami. Načo mi bude systém keď k tomu nebudú appky. A kto ich napíše a kedy po tom kolapse civilizácie? A koľko bude chýb v narýchlo napísaných apkách? A bude ešte internet, alebo sa bude systém distribuovať ako výpis vytesaný do kameňa?

Nejake Apky se objevi nejdyl do tydne, zejmena na to, co bude nejvic potreba - evidence, kroniky, matriky a tak podobne - napsat a odladit jednoduchou databazi, kdyz dokazes aspon cist a psat sektory, je prace tak na tyden po vecerech (Jak to vim? No uz jsem to kdysi udelal. Na srovnatelnem HW behala vyrazne rychleji, nez tehdy aktualni DBIII. Pravda, ze dnes bych ji mel asi rychleji...) a potrebujes mit prehled, kolik jsi kde zasadil, kolik se urodilo, kdy zacina a konci zima, kolik toho sni komunita, kolik se da cekat pristi rok a teda jestli bude prebytek a ma cenu neco chovat, nebo bude nedostatek a ma se futrovat hlavne z toho, co se v okolni prirode najde ...

Na nejake xichtoknihy nebude ani cas, ani nalada.

Rychle napsane aplikace budou natolik jednoduche, ze v nic moc zavaznych chyb nebude, protoze by byly okamzite zrejme (a utoky po siti te na zacatku zajimat nebudou, pokud bude sit, budes na ni mit jiny pocitac, uz kvuli kapacite a pozadavkum, javascriptove obludy a jine flashe te taky nebudou ohrozovat, kdyz vystup bude plaintext, mozna nejake jednoduche HTML. A jina barva ramecku a neplynule prechody v menu chyby nejsou)

Jestli bude internet je dost otazka, ale i kabelovy prenos (SDcka se daji do kabely a nekdo je odnese, ci odveze na koni do vedlejsi vesnice) bude pro vetsinu potrebnych veci vice nez dostacovat.

A samozrejme nad FORTHem si muze svoji appku napsat kazdy jakou chce a potrebuje a ver, ze zakladni i pokrocilejsi knihovny budou pribyvat docela rychle, protoze je velice snadne je psat a rozhrani se da udelat velice jednoduse - proste popises, v jakem poradi budou jake veci na zasobniku pred a po pouziti, to ma FORTH od pradavna.

: SQR ( n -- n ) ( druha mocnina ) DUP * ;

( Samozrejme kulate zavorky jsou komentare a slo by je vynechat, ale bez dokumentace se clovek v kodu snadno ztrati )

Trochu slozitejsi vec (problem 8 dam) muze vypadat treba takto (nerikam, ze je to napsane optimalne, ale funguje to napsal a odladil jsem to za vecer a na historickem zeleze to trva par milisekund a da to vsechny vysledky. Napsat podobne treba MasterMind, nebo jine jednodussi hry je radove stejne slozite. Pokud by se pridalo slovo na cteni stisknute klavesy BEZ cekani (zalezitost par ASM instrukci, detail), tak klidne i meteority by sis mohl zaparit, jakmile by se s tim nechalo nejake decko hrat par veceru)


HERE @ HERE0 !
8 CONSTANT DAMES
DAMES CELLS ALLOT CONSTANT ROWS


: ABS ( n -- |n| ) DUP 0< IF NEGATE THEN ;
: ROW@ ( m -- pos) CELLS ROWS + @ ;
: ROW! ( pos m -- ) CELLS ROWS + ! ;
: ROWS. ( -- ) ( Print ROWS) 0 BEGIN DUP ROW@ 1+ . 1+ DUP DAMES >= UNTIL DROP CR ;

: SAFE ( m1 m2 -- flag) ( one pair) 
	2DUP ROW@ SWAP ROW@ 
	2DUP = IF
		2DROP 2DROP FALSE 
	ELSE
		- ABS -ROT - ABS 
		= NOT 
	THEN ;
: CHECK ( m m1 -- flag) ( root test -- flag)
	2DUP SAFE IF 
		?DUP 0= IF DROP TRUE ELSE 1- RECURSE THEN
	ELSE 2DROP FALSE 
	THEN ;
: TRY_ROW ( m -- ) ( try put DAMES here and test conflict, if OK continue)
	DAMES BEGIN 
		1- 2DUP SWAP ROW!
		OVER DUP 1- CHECK IF
			OVER DAMES 1- = IF ROWS. ELSE OVER 1+ RECURSE THEN
		THEN
	?DUP 0= UNTIL
	DROP ;
: 8QEENS CR DAMES BEGIN 1- DUP ROWS ! 1 TRY_ROW  ?DUP 0= UNTIL ;
.( 8QEENS :) HERE @ HERE0 @ - . .( bytes )

Na ja neviem ako iní, ale na PMD sme programovali priamo v strojáku. Kde by sme na škole zohnali ASM. To bol nedostatkový tovar. Na PMD sme prechádzali z PMI-80, takže pre nás to nebol žiadny problém, keďže sme mali v hlave priamo byte code pre i8080. Pamätám si, že som mal vymakanú rutinu pre zápis na mgf 4-násobnou rýchlosťou ako bol originál, alebo kvazi multitasking pre použitie dvoch hráčov na rovnakej klávesnici. Existuje emulátor PMD-čka pre Windows aj s emuláciou originálnej grafiky, ale môj voľný čas má pre mňa oveľa väčšiu cenu ako v minulosti, tudíž nemám potrebu sa hrabať v starých veciach.
Keď už v starých, tak naozaj v starých, pretože niektoré veci/udalosti sa stali inak ako sa píše na wiki. Napríklad taký Titanik, ktorý (a to niekto nemusí stráviť) bol postavený minimálne o 80 rokov skorej ako sa uvádza. Inak povedané ešte pred 150 rokmi, ale hlavne pred 650 rokmi tu bola omnoho rozvinutejšia civilizácia ako je tá dnešná, akurát je to dobre utajené aby se si mysleli, že my sme tí najlepší frajeri.

Tady mas vyhodu, ze zakladni veci uz mas hotove, pises v pricetnem prostredi a ihned se to preklada do bytekodu a jde pouzivat a pritom to zustava celkem lidsky citelne. Takze pro postkatastroficky system, ktery ti (na rozdil od strojaku) pobezi na cemkoli, jehoz runtime je maly a kod usporny a zdrojaky se daji prenaset i vyryte do kury to ma spoustu vyhod :)

(Ono i pro soucasne systemy od trochu lepsich MCU vys - snadno si to vyladis pro svoje potreby tim, ze si nekam pridas svoje slova a ten preklad je opravdu bleskovy, jak pisu vys, stovky slov behem par milisekund i na zastaralem zeleze - a ani moc nezalezi na jakem :)

Postkatastrofické dianie (ak by nastalo) sa bude sústreďovať hlavne na to ako si zaobsatrať čistú vodu, obživu a strechu nad hlavou. Pri takýchto udalostiach sa dá predpokladať, že väčšina programátorov vykape, pretože okrem programovania nič iného nevedia, tudíž sa musia spoľahnúť na niekoho iného, kto vie.

To je sice oblibene klise, ale spousta programatoru, co znam (krome toho, ze ovladaji nekolik svetovych jazyku, coz se taky muze hodit), tak ma i zkusenosti se zahradnicenim, mnozi i se stavbou (postavili, ci renovovali domek vlastnimi silami), s leckerymi se potkavam na streleckych zavodech (cim nemyslim nejakeho Dooma, ale realne strelnice a plyne z toho krome jineho, ze se zbranemi nejen zachazet v realu dovedou, ale navic je i vlastni), s dalsima zase na sermovackach (a s nozem nebo klackem naprosto nemas sanci proti nekomu, kdo ovlada a drzi dlouhy mec, nebo neco podobneho), Ja si treba z hodne hrubeho vykovku vybrousil skvelou britvu (a uz leta se s ni holim, a patricne naradi mam doma), nejaky ten nuz mam za sebou taky a koneckoncu i kovarskou vyhen a zakladni nacini bych zvladnul vyrobit (v postapo kus kolejnice neni problem najit, ale odnest, s par chlapama se to da), kovani jsem si taky vyzkousel a spoustu bych toho zvladnul (a byl schopen se doucit), principy jednoduchych mechanizmu znam, takze na par pokusu bych asi dal dohromady i funkcni parni stroj, mozna i spalovaci motor (no EURO by nesplnoval, ale tocil by se), sestavit pohyblivy vehikl problem neni taky ... normalni i svatecni obed taky zvladnu, stejne jako upect chleba, housky nebo rohliky, takze misto vymreni spis predpokladam rekvalifikaci a programovani po vecerech/jako konicka - a (aspon polo-)funkcni informatika vyrazne zefektivni zemedelskou, zivocisnou i prumyslovou vyrobu i obchod.
A znam radu dalsich programatoru, co maji obdobne siroky zaber dovednosti ...

To uz bych spis mel obavy o ty "normalni lidi", co cely zivot stoji u pasu, tahaji za jednu paku, ale ani jednou je nenapadlo zkoumat, k cemu to je, co to vlastne vyrabi a proc to je potreba, zviratku by neublizili ani za nic, ale tahaj plny tasky masa z kramu, protoze je ve sleve, Jsou schopni si pri zatloukani hrebiku pro obrazek ublizit kladivem (a kdyz nemaji kladivo, tak cimkoli jinym) a podpisujou petice proti DiHydroMonoOxidu, protoze ekologie pico!
Rad bych takoveto zjevy odsoudil do urban legents, ale bohuzej jich taky par znam ...

Poznáš princíp parného stroja? Nemyslím ten o ktorom sme sa učili, alebo ktorý je na wiki.
Ukazuje sa, že dejiny nie sú to, čo sme sa učili na dejepise. Dejiny boli zmanipulované pre potreby určitých ľudí/spolkov ako napríklad Reckefellerove ropné impérium vznikajúce v II.polovici 19.storočia. Toto storočie si pamätáme ako storočie "páry", keď nie zo školy, tak aspoň z filmu "Marečku, podejte mi pero".
Niekto môže nad parnými strojmi ohŕňať nos, ale to až dovtedy, mež si podrobnejšie pozrie, ako tie stroje fungovali. Funkčný princíp tých strojov bolo niečo, čo by sme dnes nazvali "voľná energia", pretože pracovali na princípe implózie, t.j. jadrovej syntézy. Preto mohol Stan Mayer v polovici 70.rokov minulého storočia predvádzať funkčný prototyp auta na "vodu". Komíny, ktoré vidíme na týchto parných stojoch sa používali v začiatkoch a slúžili na odvod spalín, ktorým bolo potreba priviesť vodu do varu aby sa nahodil proces syntézy. Neskôr sa na to používala elektrina, tudíž nepotrebovali komín.

No v niektorých tých filmoch sú zaujímavé kúsky skrytej pravdy. Keď už teda spomínaš film "Cisaruv pekar a pekaruv cisar", tak taká tá gulička, ktorou oživovali golema. Čo bolo na nej napísané? "Šem ha-meforaš", že?
Zaujímavé môže byť to, čo o tom hovorí wiki... "Šem ha-meforaš" je označení pro tajné jméno Boha v kabale.
Slovo zřejmě vychází ze starověkého hebrejského tana'ického označení tetragrammatonu (JHVH).
Ten, koho to zaujíma nech si zapamätá slovo 'tetragrammaton' a kukne do hebrejskej biblie kde sa táto vec ešte zachovala.
https://www.jw.org/en/library/bible/study-bible/appendix-a/tetragrammaton-divine-name/

V rabínskej literatúre sa Tetragrammaton označuje ako HaShem (Meno) alebo Shem Hameforash (Špeciálne meno). Je to slovo, ktoré sa používa na označenie štvorpísmenového slova yud-hey-vav-hey (יהוה), čo je meno pre Boha použité v hebrejskej Biblii.

Zaujímavé na tom nie je náboženstvo, alebo nejaký boh, ale to slovo tetra-grammaton, pretože pôvodný význam toho slova môže znamenať úplne niečo iné ako boh, božstvo, náboženstvo a tak pod.

Tetra je z gréčtiny číslovka 4 a grammaton sa dá preložiť ako gram, gramatika... Ten, kto si vybaví Platónske telesá má z polovice vyhrané. Teleso so 4 stenami sa nazýva tetrahedron a ten je základom kryštalických štruktúr. Ďaľšia takáto dôležitá štruktúra je oktahedron, inak nazývaná aj pyramída. Takéto štruktúry dokážu byť v interakcii so štruktúrou vakua a časopriestoru. Inak povedané dokážu vytvárať singularitu - čiernu dieru. Všade kde je v Biblii napísané slovo Boh je možné dosadiť slovo tetragrammaton (božská sila), dostaneme presnejší popis skutočnosti. Inak povedané je to gramatika pre špeciálne telesá s božskou silou.

Biblia sa tak môže stať niečím ako technická príručka pre niečo. Napríklad ako stavať rôzne stavby aby sa zachoval princíp geometrie a energie vesmíru.

Tetra je z gréčtiny štyri a grammaton je písmeno,takze tetragrammaton je štvorpísmeno,čo plne zodpovedá tomu slovu v hebrejčine,ktoré tvoria štyri písmená IHVH a ak tam doplníš aj všetky samohlásky,tak je to IeHoVa/h na konci sa v hebrejčine obvykle nevyslovuje/….najväčším paradoxom v texte starého zákona je skutočnosť ,že v hebrejskom texte je prakticky všade slovo elohim,čo je množné číslo od slova boh,preklady do iných jazykov už hovoria v jednotnom čísle Boh….takisto keď zoberieš začiatočné písmena z každého slova z pôvodného aramejskeho alebo hebrejského textu a začneš to citát,dostaneš iný,plne zrozumiteľný text….

Zaujímavé, tak som ešte hebrejskú bibliu nečítal, že by som všetko ostatné zakryl okrem prvých písmen z každého slova. Môžem to skúsiť, že čo z toho vyleze. Nicméne biblia je pretkaná mnohými číslami ako napríklad 72 a 144, ktoré sú zasadené do rôznych príbehov. Možno preto, aby to bolo stráviteľnejšie pre jednoduchý ľud. Je ale možné, že je to nadčasová vec a sú v nej zakódované mnohé veci, ktoré budeme znova objavovať. Môžeme sa pýtať čoho je 72, alebo 144? Odpoveď sa dá nájsť v posvätnej geometrii, ktorú veľmi dobre ovládal Leonardo Da Vinci.

72 je pocet panen, co dostane terorista, kdyz se odpali uprostred davu, 144 je veletucet = tucet tuctu - zakladni obchodnicka jednotka (tucet je na pocitani lepsi, protoze jde rozdelit na vic dilu = 2*2*3 nez desitka, ktera jde jen na 2*5). Na veletucty se pocitaly treba kapesnicky do vybavy bohate nevesty, vejce, ryby a jine ryze prakticke veci denniho uzitku.

S tými kapesníčkami pozor! Afére pizzagate udáva pravú podstatu výbavy kapesníčkov.
Inak aj s tým Leonardom to môže byť zvlášte. Pri podrobnej spektrografickej analýze obrazu Mona Líza sa prišlo na to, že vrstvy, ktoré boli nanášané na plátno údajne štetcom majú hrúbku na niektorých častiach obrazu niekedy len 2 mikrometre! Viete si predstaviť rozomlieť prášok farby na tak jemné čiastočky a urobiť to štetcom? Existuje možno oprávnený názor, že Leonardo ten obraz vytlačil na tlačiarni.

https://www.stavba-profi.cz/2020/05/28/vady-nateru-drevenych-oken-a-jejich-priciny/

Protože k zajištění ochrany na povětrnosti je nezbytné dosažení dostatečné tloušťky nátěrů, formulují se lazury jako silnovrstvé, tj. na jeden nátěr je možné dosáhnout podle způsobu nanášení až 100 μm suchého filmu. Silnovrstvé lazury jsou nejčastěji vodou ředitelné na bázi samosíťujících akrylátových disperzí nebo rozpouštědlové na bázi alkydů. Při aplikaci štětcem se však i v případě tixotropních silnovrstvých lazur dosahuje tloušťky 20 až 40 μm na jeden nátěr.

Přičemž je řeč o silnovrstvé lazuře (jsou i středně a tenkovrstvé - a hádejte, co Leonardo asi použil, když dělal desítky vrstev kvůli efektům), obyčejném štětci (který ve srovnání se štětkou na holení vypadá jako rejžák, natož ve srovnání s mistrovským štětcem), a snaze co nejrychleji se dostat na impregnační tloušťku 100um, bohužel to však v rukou obyčejného kutila dá jen 20-40 um na vrstvu.
Barvy byly dříve drahé nepříčetně, takže lze očekávat, že Leonardo použil tenkovrstvou lazuru, ještě navíc výrazněji ředěnou, s jemným nástrojem a léty cviku - takže výsledek 10x lepší, než u kutila běžného, který to chce zaplácat co nejrychleji, není nic co bych považoval za nepředstavitelné.
Například https://en.wikipedia.org/wiki/Purple#In_prehistory_and_the_ancient_world:_Tyrian_purple

In modern times, Tyrian purple has been recreated, at great expense. When the German chemist Paul Friedander tried to recreate Tyrian purple in 2008, he needed twelve thousand mollusks to create 1.4 ounces of dye, enough to color a handkerchief. In the year 2000, a gram of Tyrian purple made from ten thousand mollusks according to the original formula cost two thousand euros.

Podle popisu te vyroby to fakt nebyl hrubozrnny material :-D

Spíš by mě překvapilo, kdyby Leonardo použil tiskárnu, která se na žádné jeho skice neobjevuje, ačkoli jinak kreslil nejrůznější mozne i nemozne vynálezy, jak geniální, tak i technologicky dost neobratné, která by ve skutečnosti nefungovaly. Kdyby tiskarnu pouzival, tak by se nejspis objevila v mnoha verzich na ruznych skicach.

Pro brouseni zrcadel a dalekohledu se pouzivaji jeste mnohem jemnejsi prasky i kdyz nejde o mistrovska dila napr. https://jakub.serych.cz/brouseni-zrcadla-astronomicky-dalekohled

Ja by som sa tomu ani moc nečudoval ak by použil niečo čo by fungovalo na pricípe tlačiarne a farbu by vytriskovalo z nejakých dýz. Si pamätám, že niečo také sme robili v 3.tej triede na ZŠ tuším sa to volalo fixírka. Prskalo to farbu na papier tak, že sa do toho fúkalo ústami. V minulosti vedeli zmäkčovať kameň a tlačiarne asi používali vo veľkom.
Tu je niečo k tomu:
http://demiurg.cz/jak-byl-zmekcen-kamen/

No, nazyvat fixirku tiskarnou je hooodne volna interpretace toho pojmu :-D

A k demiurgovi - no pise hezky, ale ... kdyz uz napise, ze za ta stoleti tam neni jedina znamka eroze, tak by asi dalsi obrazek nemel ukazovat, jak je cela stena porostla rostlinami, ktere v ni koreni, kus steny se vysypal a horni cihly maji oproti rade pod nima vyrazne obrousene horni hrany.
Jestlize pise, ze neni mozne si predstavit jiny ucel ctvercovitych jamek, nez jako kontaktu magickeho stroje na zmekcovani sutraku, tak to znamena dost malou miru predstavivosti, kdyz tesne kolem tech jamek vede moderni kovove leseni pro schodiste - kdybych tam chtel schodiste a mel jsem k dispozici spis drevo nez kov, tak ho pritesam do tradicnich tramu a nazducham presne do tech jamek, abych mel svisle stojiny, zatimco do tech vodorovnych obdelnikovych "trysek" vrazim prkna a mam fajnove schodiste jedna basen - jen bych to jeste opatril zabradlim a pestrobarevne omatlal. Jenze bez udrzby by mi to za par set let stejne uhnilo a priroda to pohltila a zustaly by tam jen jamy v kameni, jake tam jsou videt dodnes.
Nadrz vznikla magickym promacknutim plastickeho kamene a nasledne popraskana vypada uplne tak, jako by byla spasovana z tech jednotlivych bloku, na ktere se v soucasnosti rozpada - a spasovani sutraku (a spalku dreva a tak podobne) se odpradavna delalo tak, ze se jeden necim trochu obarvil, druhy se na nej prsknul a zakvedlal a pak se palici a dlatem ubralo trochu tam, kde byl dolni odreny a horni umatlany. V mensim se to pouziva u spasovavani napriklad kovovych odlitku dodnes. Jen se misto palice a dlata pouzije smirek a pak ta skvira je vlasova, nikoli na prst siroka, jak na tech obrazcich.

To by som ťa chcel vidieť ako tú horu obrábaš dlátom... Tomu snáď ani ty sám neveríš, že to to tak urobili. Ešte treba pripomenúť, že mali len medenné nástroje. Oceľ a kov ešte nepoznali ako nás presviedčajú archeolǵovia.

Zpět do debat Přispět do debaty Nahoru