2. část

V tú noc úplne ochladli všetky radiátory v mojom byte. Nebola som z toho v strese; myslela som si, že to bude ako s elektrinou – jeden-dva dni pretrpíme a nezničiteľní ukrajinskí energetici znovu všetko opravia. Aspoň do najbližšieho bombardovania. No to som ešte netušila, čo nás čaká.

Prvé dni bez kúrenia sa dali vydržať. Byt bol vyhriaty, náladu sme mali ako vždy nezlomnú. Kyjivčania organizovali susedské stretnutia na uliciach, kde spolu pri ohni opekali mäso, púšťali hudbu, tancovali.

Tretí deň bez kúrenia a bez elektriny po 20 hodín z dňa už začal byť trochu frustrujúci. Byt výrazne ochladol, z noci na ráno mi zamrzla voda vo fľaške. V kúpeľni zamrzlo všetko tekuté – sprchové gély, odličovacia voda, šampón. Aj nálada všetkých začala postupne klesať. Uličné opekačky sa začali objavovať menej a menej. A my sme začali nie žiť, ale prežívať.

Aby sme prežili noci v −20 stupňoch, musíme sa vynájsť. Na plynovej jednoplatničke zohrievam vodu a horúcu vodu nalievam do plastovej fľašky, ktorú dávam pod perinu pred tým, ako si ľahnem do postele, aby ma hriala. Spím pod troma perinami, v čiapke a v troch vrstvách oblečenia. Po byte chodím v bunde. Tí, ktorí majú plynové sporáky, majú výhodu – okrem toho, že môžu variť, keď nie je elektrina, používajú plynové rúry a sporáky na vyhrievanie bytu.

Vidím susedov, ako nosia do bytu tehly a kamene. Pýtam sa, čo s nimi plánujú robiť; ukazujú mi fotku, ako pomocou sviečok nahrievajú kamene, aby trochu vypúšťali teplo – vraj princíp ako v saune. Tvrdia, že im to zdvihlo teplotu v byte zo 6 stupňov na celých 9. No aj tak spia v stane, ktorý si postavili na posteli, aby udržali aspoň trochu tepla.

Netušila som, aká veľká frustrácia je zostať bez kúrenia. Nemať sa vôbec kde zohriať. Keď vám je stále zima, trasiete sa na ulici, v práci, v obchode aj doma. Nikde nemáte nádej na zohriatie a od chladu vám zostáva už len plakať. Ani teplú sprchu si nedáte, lebo bojler je elektrický a bez elektriny sa nenahrieva. Opraté oblečenie sa míňa a vlasy si sušíte nad plynovou rúrou u kolegyne doma.

Zima je veľký nepriateľ. V noci nedá spať, cez deň sa pre ňu nedá pracovať. Vôľa, sila a energia, fyzická aj psychická, klesá s každým dňom. Všetka fyzická energia tela ide na zohrievanie sa a nezostáva nám tak žiadna energia na denný život. Všetci hovoria o nezlomnom Kyjive, o tom, ako všetko zvládne a vydrží, no ani výdrž nie je nekonečná a tlak, ktorý tento naratív nezlomnosti vytvára na ľudí, je takisto veľmi vyčerpávajúci. Kyjiv je zranený a treba tomu rozumieť. Neprestáva ísť ďalej, za zvukov výbuchov sa ráno prezliekame z piatich vrstiev pyžám do piatich vrstiev oblečenia, ktoré ešte zostalo čisté, a ideme do práce. Nemyslím si, že tento stav môže Kyjiv zlomiť. No je zranený a veľmi unavený.