Len taký postrech: Keď som prvýkrát býval v Nemecku, tam samozrejme igelitku len tak nedostaneš, všade sračkoidné papierové tašky, vždy som sa čudoval, prečo keď si tu ráno kúpim žemľu (housku), do večera je už stvrdnutá a tým pádom žerem na večeru tvrdý vyschnutý kameň. Myslel som si, že tí Nemci asi nevedia piecť trvanlivé pečivo. Chvíľu mi trvalo, kým mi doplo, že to preto, lebo to nechávam zabalené v tých papierových taškách. Takže aby som nebehal každý deň do pekárne jak cecet, musel som prekladať pečivo z tých super ekologických papierových do fuj fuj igelitového sáčku. Takže super duper eko papierové tašky spĺňajú len účel transportu a ani ten poriadne, keďže sú neohybné a v batohu ti zaberú asi tak o 80% viac priestoru ako obyčajný sáček.

Odporúčal by som ostatným naštudovať si výrobu papiera. Vyrobiť papier je neskutočný oser, náročný na energie a vodu. To isté sa týka aj recyklácie papiera. Recyklácia papiera len kvôli jendorázovým taškám je naprosto nerentabilný proces. Oproti tomu je kvapka odpadovej vrstvy ropy na výrobu plastového sáčku pre ekológiu naprosto zanedbateľná. Plus ten sáčok má potom narozdiel od jednorázovej papírtašky kopu iných využití. Môžeš si do toho nabaliť desiatu, občerstvenie na turistiku alebo to použiť na odpadky či pri cestovaní na špinavé prádlo. Nič z toho papírtaška nedokáže. Jediná nevýhoda teda je, že keď ho vyhodíš do prírody, vyzerá to hnusne poprípade sa tým môže zadusiť divá zver.
Je to ale trend dnešnej doby, prichádzať s prvoplánovanými riešeniami viditeľnými na prvý pohľad ale už neriešiť jeho dôsledky. Igelitka je fuj fuj, lebo v prírode vyzerá zle a rozkladá sa tisíce rokov. Ale už nikto nevidí ten ekologický prúser za recykláciou papiera, lebo fabriky na papier sú niekde ďaleko za mestom...