Tak si naštuduj, ako sa vojny riešili minimálne od druhej svetovej vojny a zistíš, že už dávno to nie je iba medzi ozbrojenými zložkami, teda tímom A a tímom B, ktoré sa stretnú na bitevnom poli a rozdajú si to ako chlapi.

Druhá svetová vojna bola plná teroristických útokov, alebo nebodaj chceš zdiskreditovať odkaz francúzskej La Résistance, (ktorá tiež neútočila len na nemeckých votrelcov, ale aj francúzskych kolaborantov s režímom, viď RMax), poľského odporu, slovenských partizánov v rámci SNP (o ich krutom terorizme voči civilistom rozprávajú najstarší ľudia doteraz, no napriek tomu sú dnes oslavovaní), maďarských partizánov, Gabčíka a Kubiša, von Staufenberga a tak ďalej a tak ďalej.
V ukrajinsko-ruskej vojne sa deje len to isté čo v každej vojne predtým, lenže ono keď je príležitosť kopnúť si do Ukrajiny, tak ťažko tomu odolať...
Či sa mi to ľúbi a je to podľa mňa v poriadku? V poriadku to určite nie je, ako nie je celá vojna v poriadku, takže tí, ktorí teraz vyplakávajú nad ukrajinským terorizmom, si to mohli lepšie premyslieť... Že skape nejaký proruský pohlavár alebo ruská ideologická šťanda ma vôbec netrápi, nemám nad nimi štipku ľútosti, férového súdu by sa títo ľudia zrejme aj tak nikdy nedočkali. Keď má likvidácia nejakého pohlavára dopomôcť k oslabeniu nepriateľskej strany, tak smelo do toho. Samozrejme by som bol proti, keby sa likvidovali len tak krížom-krážom ruskí civilisti. Luhánsky bábkový minister či ubľačaná putinovská novinárka ale nie je zďaleka ten prípad.

Podľa teba je teda cielený útok na okupačného pohlavára fuj fuj, no zamínovanie mora, v ktorom sa bežne kúpu civilisti, letecké nálety, zrovnanie mesta so zemou, vyhladovanie mesta, hromadné znásilnovania, to je čestné vedenie vojny medzi ozbrojenými zložkami bez akéhokoľvek dopadu na civilistov!