Na vyske az tak nezalezi, nemusis robit to co vystudujes a moze byt z teba architekt, ktory studoval IT, ci iteckar s vystudovanou architekturou.

Pekne napísané, má to však jeden háčik. Alebo skôr hák. Musíš mať šťastie na človeka, ktorý ti bude veriť a dá ti priestor na to, aby si to naozaj robiť mohol. Môže sa ti to kľudne stať, ale aj nemusí. Moja skúsenosť vraví, že v niektorých oblastiach môže byť táto šanca podstatne nižšia než v iných.

Vyštudoval som oblasť X (vôbec ma nebavila), veľmi som chcel (a vlastne stále chcem) robiť v oblasti Y, úplne neočakávane robím v oblasti Z. Podotýkam, že oblasti X, Y a Z spolu absolútne nesúvisia (podrobnejšie napíšem do správy alebo aj sem, ak by niekoho náhodou zaujímali moje žalospevy na túto životnú kapitolu).

Samozrejme, šťastiu treba kráčať v ústrety a treba si dať záležať na tom, aby si budúceho chlebodarcu presvedčil o tom, že si naozaj dobrý. Sú však prípady, keď ktosi povie, že "přes to nestudovaný vlak nejede" (nebavíme sa o medicíne, jadrovej fyzike ani o štátnej správe, ktorá je tým známa) a s tým bez vzdelania nepohneš ani keď sa na hlavu postavíš. A to ani v prípade, ak si o 3 triedy lepší než ľudia, ktorí to vzdelanie majú.