To je pravda. Čeština takmer zanikla. Údajne pred národným obrodením bola čeština veľmi chudobný jazyk, nestačila na napísanie receptu. Česi sú skutočne dobrým príkladom neúspešnej integrácie, resp. že integrácia nenastane len tak zo dňa na deň, z generácie na generáciu, ako sa nám to snažia nahovoriť rôzni aktivisti pri obhajovaní masovej migrácie. Ani po storočiach spolunažívania s Nemcami s prevahou Nemcov sa Česi nestali Nemcami.

S tou slovenčinou to bolo ale trochu inak. Nepovedal by som, že slovenčina bola vyhrabaná z popola ako to bolo u češtiny. Predovšetkým slovenčina oficiálne ani neexistovala, čeština v určitej podobe existovala už v rannom stredoveku, sú o tom pramene, len pod vplyvom Nemcov sa takmer úplne prestala aktívne používať. Slovenčina naopak hoci oficiálne nemala predtým žiadnu podobu, korene mala v dialektoch, ktoré boli vo veľkej časti Horného Uhorska používané aktívne bez prestania. Maďarizácia, teda nútené pomaďarčovanie nemaďarského obyvateľstva sa začala až koncom 18. storočia a trvala prakticky do prvej s.v. Dovtedy si v Horných Uhrách každý vyprával ako mu huba narástla. Ale ani v období najtvrdšej maďarizácie sa v Horných Uhrách nezačalo plošne mondokovať po maďarsky, obyvatelia severnejších končín a hornatých oblastí maďarčinu neovládali takmer vôbec. Slovenskí národní obrodenci len rozoznali, že títo "Horní Uhri" by mohli mať spoločnú identitu a unifikovali "slovenské" dialekty do jedného "spisovného" jazyka, pričom si za základ zobrali jeden konkrétny dialekt (Bernolák západoslovenské trnavské nárečie, Štúr stredoslovenské, ktoré sa ujalo), nerekonštruovali celý vokabulár ako v prípade češtiny. Pri kriesení češtiny si českí obrodenci údajne dosť toho zobrali práve zo slovenských dialektov.