No dobre. Tak snáď je samozrejmosť, že aby si si udržal medziľudské vzťahy, tak sa nebudeš voči blízkym/rodine správať ako kretén a nerešpektovať ich. To nie je o tom, že sa vzdávam slobody, ale že vypustím zo života návyky, na ktorých mi nezáleží a bez ktorých sa zaobídem, bez toho, že by som to vnímal ako útok na moju slobodu. Ale predsa len sa nedá neľpieť na ničom, ako to formuloval kolega, inak by nevznikali kompromisy, ale ok, to je už len slovičkárenie.
Vzťah medzi štátom a mňou je predsa len iný. Štát si nemôžem rovnako ako partnerku či kamarátov vybrať. Teda možno ho môžem zmeniť, ale ten proces je dosť náročný a väčšinou je to len z kaluže do blata. Teda keď ja mám niečo rád a patrí to do môjho života, štát mi ale povie, že nie, toto je zlé, toto nemôžeš mať rád, tak ja si predsa len tak nepoviem, že ok, tak teda kašlem na to a som slobodný. Zmiatlo ma, že si staval štát a zamestnávateľa do jednej roviny. To si zrejme trochu prepískol.