Ok, už som aspoň pochopil, jak to myslíš. Čiže chápem to tak, že ti ide o to, ako byť slobodný v neslobode. V podstate hovoríš, že treba len skloniť hlavu a potom ťa autority nechajú na pokoji a môžeš si odžiť ešte stále ako-taký dôstojný život s istými obmedzeniami, ktoré sa ti neľúbia ale prispôsobíš sa im. Keď ale budeš protestovať a robiť problémy, tak ťa môžu aj zabásnuť a v base nemáš slobodu už vôbec.

Si beznadejny pripad. Nie toto som vobec nemyslel.
Skusim este jeden pripad. Snad pochopis.
Manzelstvo, rodina, deti.
Kto to ma povie, ze je to super, ale zaroven z pohladu slobody si sa musel strasne vela veci vzdat.
Vlastne nemusel, ale keby sa toho nevzdam nemam dnes rodinu a deti. Mal by som ine veci.
A to je to, ze ak by som lpel na svojej slobode, ze si pojdem na pivo, kedy ja chcem, ze sa vyspim s babou, s ktorou ja budem chciet, domov si budem chodit kedy ja chcem, bordel doma budem mat aky si ja soravun...to vsetko boli moje slobody, ktore uz dnes nemam. A nelpel som na nich, pretoze som vedel, ze ked chcem tu rodinu, ze sa ich musim vzdat.
V zivote naozaj plati princip, ze ak na nieco lpis stavas sa neslobodnym.

Tvoj príklad s Vš je úplne mimo. Je snáď rozdiel, keď zamestnávateľ od teba vyžaduje určitú kvalifikáciu ako keď vyžaduje určité sebapoškodzovanie.

Toto snad ani nema zmysel komentovat. Sebaposkodzovanim to nazyvas ty, drviva vacsina spolocnosti to povazuje za ochranu zdravia. Takze ten priklad je v poriadku.