Ok, už som aspoň pochopil, jak to myslíš. Čiže chápem to tak, že ti ide o to, ako byť slobodný v neslobode. V podstate hovoríš, že treba len skloniť hlavu a potom ťa autority nechajú na pokoji a môžeš si odžiť ešte stále ako-taký dôstojný život s istými obmedzeniami, ktoré sa ti neľúbia ale prispôsobíš sa im. Keď ale budeš protestovať a robiť problémy, tak ťa môžu aj zabásnuť a v base nemáš slobodu už vôbec.
Problém tvojho konformistického prístupu je, že raz to môže zájsť priďaleko a ty už nebudeš môcť kam ustúpiť. Neviem, kde by bola pre teba červená čiara, toleranciu máš zrejme dosť vysoko, ale predpokladám, že by si bol určite nerád, keby ti siahli na deti. Ono sa to ale dosť možne môže stať. Preto je pre mňa sloboda aj o istých zásadách, a môžem kvôli mojej zásadovosti o slobodu úplne prísť, to je pravda, ale vždy lepšie ako žiť s pocitom, že som vtedy radšej odvracal pohľad lebo som chcel mať pokoj ako mladý a teraz mi berú deti, lebo som im už príliš dovolil a nie je cesty späť, game over.
Keby bola väčšina obyvateľstva takto zásadová a uvedomovala by si svojich slobôd, tak by sa štát zdržal svojej bezočivosti, bohužiaľ nám to kurvia práve takí konformisti ako ty, ktorí sú vo väčšine.

Preto syčím jak podráždená hus kvôli sebamenšiemu obmedzujúcemu nezmyselnému nariadeniu, lebo si každý kúsok mojej slobody vážim a nechcem oň prísť. Vakcinácia neoverenou látkou je už dosť vážny útok na moju telesnú integritu.
Aj zamestnanci majú právo vybojovať si u zamestnávateľa svoje. Keby to tak nebolo, tak by sa vo fabrikách ešte stále pracovalo 7 dní v týždni, 18 hodín denne.
Tvoj príklad s Vš je úplne mimo. Je snáď rozdiel, keď zamestnávateľ od teba vyžaduje určitú kvalifikáciu ako keď vyžaduje určité sebapoškodzovanie.