Zaujimave je, ze dlhe vlas akceptujes ako argument u zamestnavatela, ale uz nie u statu.

Sloboda je to, ze sa ty slobodne rozhodnes, ci budes na tom lpiet...a slobodne sa z republiky, ktora dlhe vlasy zakazuje odstahujes do statu, kde sa to nezakazuje.

No tu som už asi fakt narazil na mantinely chápania. Musel som si to prečítať viackrát, neviem či to správne chápem. Pretieram si oči a stále neverím, že si to naozaj napísal.
Sorry, ale keď ťa štát donúti odsťahovať sa z tvojho rodiska, tak je to tragédia a už to nemá nič spoločné so slobodou. Vieš aký je rozdiel medzi štátom a zamestnavateľom? Že zamestnavateľa si (ešte zatiaľ) môžem vybrať sám a vedome s ním podpisujem zmluvy, štát si nevyberám, do štátu sa nedobrovoľne narodím a žiadnu zmluvu s ním nepodpisujem, na ničom sa s ním nedohodnem a on mi prikladá zbraň k spánku a berie odo mňa výpalné. Ja nie som zamestnanec štátu, naopak ja ho zamestnávam, on sa ale správa, akoby to bolo naopak.
Čiže je teda úplne legitímne, že štát mi bude nariaďovať ako sa mám obliekať a aký účes mám nosiť na verejnom priestranstve? Áno, máš pravdu, je, ale potom sa už nemusíme baviť o žiadnej slobodnej spoločnosti. A práve slobodná spoločnosť sa tak trochu zakladá na ľpení a dodržiavaní osobných slobôd, keby na tom nikto neľpel, tak by sme tu celkom logicky žiadnu slobodu nemali? Kam sa presťahuješ, keď vlastne ľpenie na osobných slobodách je znakom neslobody a preto by s tým mali všetci ihneď prestať?! Tyyy vole, to je úvaha.
Takí Židia za Hitlera tiež vlastne nemuseli toľko ľpieť na tom, že chcú žiť dôstojný život vo svojej vlastnej domovine a nebola by to toľká tragédia, že. No na dneska mám konformizmu dosť.