Toto ale nie je vôbec o rúšku, veď s tým som predsa s tebou sakra súhlasil!

Lenže tajtrlík tu poskytol úplne absurdnú definíciu slobody (a vychádzam z toho, že to myslel všeobecne, nie len na konkrétny prípad). Proste ak máme pocit obmedzovania slobody, tak stačí prestať na tom kuse slobody ľpieť a potom si vlastne neuvedomíme, že sme ho stratili. Teda ja ľpiem na tom, že budem nosiť dlhé vlasy (nie je to pravda, ale pre príklad). Štátna moc si ale zmyslí, že nie, ľudia s dlhými vlasmi si zvyšujú životné riziká, môžu sa nimi zaškrtiť či o niečo sa zachytiť. Navyše so svojími dlhými vlasmi robia bordel a môžu v nich prenášať vši, treba ich zakázať! Tak mi ich štát zakáže, ja si teda poviem, že no čo, tak na nich nebudem ľpieť a budem znova slobodný. To je akože sloboda??? Akceptovať, že sa jej vzdávaš (=že ti ju berú)??? Ale pri takom socialistovi ako je tuto tajtrlík sa ani nečudujem.

P.S. A neargumentuj tu, že zamestnávateľ ťa nemusí pustiť na pracovisko s dlhými vlasmi kvôli bezpečnosti, či bordelu či všiam... veď ja ten argument úplne akceptujem. Len proste upozorňujem na absurdnosť tajtrlíkovej úvahy, že sloboda je o tom, že na ničom neľpieš, že ti na nej nezáleží. To si mohli kedysi aj otroci hovoriť, veď čo, kašlime na slobodu, neľpime na nej a budeme slobodný!