Máš pravdu, socík som bohužiaľ/našťastie nezažil.

pletou si demokracii s anarchií

No ja si to práve nepletiem, ale na plnú hubu priznávam, že ja tú dnešnú demokraciu až tak neuznávam, lebo je to diktatúra väčšiny, resp. ani to nie, je to diktatúra niekoľkých volených predstaviteľov, ktorí v drvivej väčšine prípadov nie sú žiadnymi ideálnymi reprezentantmi mojich názorov a postojov, ja osobne volím vždy tých, ktorí mi môžu najmenej škodiť, určite nikomu nezverujem, aby ma reprezentovali. Pričom teda tie voľby raz za 4 roky je nedostačujúca spoluúčasť na rozhodovaní o mojej budúcnosti, pri moci sa len vymenia akísi kreténi a ja s tým už nenarobím.

Skutočne mám bližšie k tej anarchii ako k súčasnej demokracii, ale pozor, zas nie je anarchia ako anarchia. Anarchia myslená v tom zmysle, že sa nebudem podriaďovať nejakej umelej autorite bez reálneho rešpektu, ktorá mi v kuse prikladá zbraň ku spánku a kradne mi peniaze, určuje mi, ako mám s mojimi peniazmi hospodáriť, resp. nehospodáriť, keďže mi ich preventívne ukradne, správa sa ku mne ako k nezodpovednému decku aj napriek tomu, že ju tvoria úplní kreténi s minimálnou pracovnou morálkou a žiadnou osobnou či hmotnou zodpovednosťou.
Naopak nie som proti hierarchii, ak na jej konci sú autority, ktoré ja sám rešpektujem a s ktorými súhlasím.

Ja viem, že vám, starším ročníkom, zrejme príde môj prístup príliš sebestredný a antisociálny, ale ja to vnímam aj ako posúvanie hraníc vo vnímaní individuálnej slobody. Vaši praprarodičia by sa na vás za dnešné maniere tiež dívali krivo, oni za cisára pána nemohli v oficiálnom styku ani rozprávať svojou materčinou, pokým to nebola maďarčina alebo nemčina. A čo by povedal taký otrok z otrokárskeho staroveku, keby videl, ako si perfektne ľudia žili za osvieteného cisára pána...