Aha, chápem.

Ja som, čo sa týka životaschopnosti ľudského druhu, celkom optimistický, kľudne by som mu dal ešte pár stoviek rokov. Len nasledujúce roky budú drsné, ja sa fakt neteším. Ja to vidím na dobu ťažkého technokratického socíku, socík je však z logiky veci dlhodobo neudržateľný, takže o tú stovku rokov z toho bude veľmi tvrdý krach a snáď to povedie k totálnej decentralizácii a maximalizovaniu slobody jednotlivca. Takže som v tom pesimizme vlastne optimistický.

Úplne ale závidím ľuďom, ktorí sa narodili v 50. alebo 60. rokoch, ideálne v Amerike. Tí zažili asi najlepšiu dobu planéty. Ale vlastne ani u nás tie roky nemuseli byť také zlé oproti tomu, čo ešte príde...