Okrem toho, ze si tuto knihu pamatam ako 1982, co ma inde vo vlakne L-Core opravil, co si spominam tato kniha vo mne vzbudila taky depresivny pocit marnivosti a zbytocnosti, ked clovek bojuje boj, ktory nemoze vyhrat. Spominam si, ze rovnaky (mozno podobny) pocit som mal z Kafkovho Procesu.
Je to o to zaujimavejsie, ze vacsinou knihy na mna az tak emotivne neposobia, ale na tieto dve si spominam tak, ze dokonca ani nemam chut ich citat znovu, pretoze viem, zeby mi nic dobre nepriniesli (co sa tyka nalady).
Momentalne napriklad citam Vojnu svetov (inspiracia by L-Core) a pride mi to ako pomerne smiesne a naivne, takze sa da povedat, ze nechovam velku bazen k svetovym dielam, ale Kafku, hoci som cital mozno pred 20 rokmi tak tten pocit depresie si pamatam dodnes.
Je este nejake dielo, co by takto na mna mohlo zaposobit?