Preco musime neustale riesit zbytocnosti
Ak ste sa v poslednej dobe stretli s nejakou sem s nou. Mna osobne uvavovali napriklad tieto.
1. Vlada SR schvali(la) jednorazovy statny sviatok lebo 100 rokov CSR a neviem co este. Hned sa ozvala akasi unia zamestnavatelov a vyplakava ake straty im to spravi a kolko ludi budu musiet prepustit. Nasrat na takeho podnikatela, ktoreho jednorazovy statny sviatok zruinuje, pretoze to je potom debil a nie podnikatel.
2. V TV chceli medialne ulyncovat lekarku, ktora mala na dverach oznam, ze pacienti s vahou >120kg si maju priniest so sebou stolicku z cakarne. Argumentovala logicky, ze bezna stolicka ma nosnost do 120kg, ze nevie zohnat silnejsie a ze v cakarni su stare komunisticke, ktore vydrzia aj 200kg borca. Opat sprska supov, ktori meditovali o tom ake je ponizujuce pre to tlste 150kg prasa, ked si musi niest stolicku z cakarne do ordinacie, aby sa tam lekarke neznicil je beznu stolicku. Stado pseudopsychogov mali hned obavy o ich dusu, to, ze ich dusa a telo trpia morbidnou obezitou, ktora ich skor, ci neskor zabije uz neriesili.
3. Na zaver nieco z ceskych luhov a hajov. Prednedavnom sa aktivizovala jedna politicka strana (uz neviem, ktora), ktora chcela v parlamente, ci v snemovni riesit reklamy pohrebnych ustavov v nemocniaciach lebo to opat vplyva na psyche pacientov a oni im chcu pomoct. Reklamy chceli vykazat tusim do 500m od nemocnic, co by bolo tragikomicke, kde by vlastne mohli byt a kto by to kontroloval (asi niekto s certifikovanym dronom na meranie vzdialenosti). Typicka ukazke jebnutosti politikov, ktori nemaju do cocho pichnut tak riesia chujoviny.
Dalej ma uz nic nenapada, ale je toho urcite viacej a vzdy sa mi chvilku nechce ani zit, ked vidim ake nepodstatne veci su dnech schopni riesit ludia v ramci "naseho dobra".