Stojím si za tým, že najväčšie sviatky kresťansky formovaných kultúr sú momentálne Vianoce, nie Veľká noc. A to z toho dôvodu, že Vianoce sú široko oslavovaný sviatok ľudom, ktorý buď kresťanskú vieru praktizuje alebo pochádza z kresťanskej kultúry. Veľká noc je najväčším sviatkom možno pre nejakých náboženských dogmatikov, veľká časť populácie na Veľkú noc už pomaly úplne sere a berú ju len ako deň voľna v robote, čo je neporovnateľné s virvárom vianočných sviatkov.

Keby sme mali byť konsekventní, tak Vianoce ani Veľká noc nie sú žiadne kresťanské sviatky - v raných fázach kresťanstva boli len kresťanstvom znásilnené a nahradili sa nimi pôvodné pohanské sviatky. Väčšina vianočných a veľkonočných zvykov pochádza z pohanstva, bez toho, že by to dneska ľudia vôbec tušili. Čo je teda obdivuhodné, že sa pohanské tradície zachovali aj po tisícich rokoch kresťanskej propagandy - čo len značí to, že sú v nás oveľa hlbšie zakorenené ako akési z púšte pochádzajúce náboženstvo. Mne prišlo vždy vtipné, ako stará mama vravela, že 24. decembra na Vianoce je pôst, mäso okrem rýb sa neje, lebo tak pravil Ježiš či kto - pritom v ostatných kresťanských krajinách s pojedaním mäsa žiadny problém nemajú. Je to preto, že tá tradícia pochádza zo starých slovanských pohanských zvykov, ale napr. takí Frantíci či Angláni už nemajú problém s vianočným krocanom, lebo germáni mali iné zvyklosti. Také veľkonočné vajíčka a zajace tiež nemajú nič spoločné s zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, ale oslavujú symboly plodnosti.