Ide o to, ci mas rad skryte pointy a hlbsie zamyslenia. Ja som po kazdom diele bol nuteny chvilu premyslat nad tym, co mi chcel povedat. A boli to zaujimave veci.
Napriklad preto ja zboznujem Chatrc, kde Boh vyzve hlavneho hrdinu, aby si to s nim vymenil a odsudil jedno zo svojich deti, pretoze kazde je svojim sposobom hriesne. On to odmietne, nevie sa totizto rozhodnut (Sofiina volba) a Boh mu na to odpoveda preco by on mal sudit vraha jeho dietata, ked je to tiez jeho dieta....sice nepodarene, ale stale jeho dieta.
A vtedy sa bud zamyslis nad tym, ze kto a preco ho ma sudit a ze je to tiez len clovek (v tomto pripade dieta tyrane otcom) s nejakou minulostou a pribehom.
Ak by bola na teba Chatrc zlozita skus si pozriet hocijaky mafiansky film, kde castokrat bos, ktory zabija ludi na beziacom pase je doma milujuci otec a manzel. A mas tu dilemu zabijaka, ktory pride pred skolu, kde si tento vrah prisiel pre svojho syna a ma ho zabit pre jeho ocami...to dieta je nevinne a nevie a nemoze za to, ze je jeho tec mafiana a vrah a musi triet tym, ze ho zastrelia priamo pred jeho ocami (a mozno sa gulka ujde aj jemu).
Veci su malokedy ciernobiele, ale ludia su dost jednoduchi a radi len tieto dve farby, pretoze premyslat farebne, ci v odtienoch sedej je uz zlozitejsie.