Zachrante vojaka Ryana z 1.svetovej bez americkeho patosu? Preco nie.

Neviem, ci to bolo tym minimalnym strihom, ale uvod filmu na mna naozaj zaposobil. To blato v zakopoch, ci ostnate droty sa mi zdali velmi skutocne a az som priam citil ako tazko sa im tam muselo pohybovat. Takisto chvalim rezisera za scenu s nemeckym pilotom, ktoreho zachranili z horiaceho lietadla...ziadny happyend a kamaratstvo na zivot a na smrt sa nekonalo. Naopak smrt hlavneho hrdinu v prvej polovicu filmu zaskocila.
Esteze mal kamosa, ktory ho zastupil.
Druha polovicka filmu sa mi zdala uz slabsia, hlavne utek pred Nemcami zahodenim pusky (zeby dosli naboje?), ci scena so snajperom, kde nelogicky otvoril dvere, hoci vedel, ze ho za nimi caka snajper, cerstvo nadojene mlieko na rozstrielanom statku, kde nikto evidente nebol (asi nejaky duch dojicky), pasuca sa krava hoci ustupujuci Nemci zotali kvitnuce ceresne a zabijali dobytok, aby spojencom nedali moznost nieco z toho zuzitkovat a pod.
Ale tento film nie je len o deji, ale aj o detailoch. Mrtvoly boli logicky opuchnute a ym padom velmi realne stvarnene, mrtvoly koni, ktore trpeli uz za ziva podvyzivou, vsadepritomne muchy, ci drze potkany...to cele mi davalo divadlo, ktore som s napatim sledoval az do konca.
Silne emotivny film s vybornou vypravou a nebyt par zadrhelov dal by som aj viac.
80%, na CSFD rovnako.