Zdravím,

nezvyknem veľmi pozerať sitkomy (či už tuzemské alebo zahraničné), ale dnes sa kamarátka zmienila o jednom pre mňa úplne neznámom, tak som si ho pustil a zistil som nasledovné:

Samotný sitkom by mi možno tak strašne nevadil, ale neskutočne mi lezie na nervy smiech komparzu po každej vtipnej (alebo aj len "vtipnej") replike, a to z viacerých dôvodov:

1) Smiech v pozadí vo mne vyvoláva pocit, že sa treba smiať aj na čomsi, čo mi vtipné vôbec nepríde. Ak sa nesmejem, cítim sa ešte trápnejšie, než keď sa pozerám na komediálnu tvorbu bez smiechu v pozadí.

2) Tvorcovia asi vychádzajú z dojmu, že divák, ktorý počuje smiech, sa bude smiať viac - na mňa to však vôbec neúčinkuje. Buď sa smejem aj sám, alebo vôbec, je mi jedno, kto sa (ne)smeje so mnou.

3) Množstvo humornej produkcie sa zaobíde aj bez smiechu v pozadí (M*A*S*H, Dr. House...)