Naivne som myslel tym, ze si to clovek predstavuje ako dobrodruzstvo a pritom je to drsne celkom. Nemusis ist niekam na par dni, zazit v mensom sa to da aj na obycajnej chate.
Zazil som po celodennej hrebenovke bez potravy ako sme dosli premoceni na chatu, kde mal byt support a support sa tam valal cely den na deke, ohna nikde, potrava ziadna, voda nenanosena, proste nic. Miesala sa vo mne chut umriet z nedostatku cukru s chutou zabijat, ze sa clovek na to cely den tesi ako na spasenie a tam najde totalne nic. Musis pozbierat posledne sily, ktore si myslis, ze uz nemas, nanosit vodu, nanosit drevo, zacat varit (ak je co), zohriat sa a pritom si stale smrtelne unaveny. Sranda a to hovorim o jednom dni.
Zazil som ako sa kamarat zlomil po 120km bicyklovom treku, ked sme po 10km stupani zle odbocili a ked sme na to prisli , ze mame zase par km slapat do kopca prosta zahodil bicykel, ze dalej nejde. Pritom je fyzicky zdatny, ale v ten den sa psychicky zlomil. Nastastie sme mohli ponho poslat auto , inak neviem akoby sme vtedy dosli do ciela, ja som mal tiez dost uz.
Typicka situacia v preziti, stmieva sa a vonku fuci a prsi, si cely premoknuty, vodu bude nemas alebo len malo, mas sa rychlo zlozit medzi stromami, si cely premoceny, unaveny, pretoze si par dni jedol pomenej, je ti kosa a nemas sa do coho prezliect pomaly, postavis nejaky p rimitvny pristresok aspon, ale kedze je vsetko mokre nemas ako zalozit ohen, zohriat sa, vysusist si saty a caka ta bezsenna noc. Rano sa "zobudis" dolamany a unaveny, pretoze si sa celu noc klepal od zimy. Je ti stale zima a mas ist niekam dalsich 30-40km. Kolko dni to takto vydrzis? Uz na druhy den to pravdepodobne vzdas.